Aktuality

Potravinárstvo na chvoste záujmu

Štátny rozpočet na rok 2018 nevytvára adekvátne finančné predpoklady pre stabilizáciu domáceho potravinárskeho priemyslu. Potravinárska komora Slovenska (PKS) vyjadrila sklamanie nad návrhom...


Viac...

Slovenské potraviny v ofsajde

Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku opäť znížil, a dosahuje už len 37,2 percenta. Vyplýva to z najnovších výsledkov...


Viac...

Roľníci môžu predkladať žiadosti o priame platby

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) spúšťa predkladanie jednotných žiadostí o priame podpory na rok 2017. Žiadatelia ich môžu predkladať od 10. apríla do 15. mája tohto roku.
"Počet jednotných...


Viac...

Ostro sledované agrosprávy

Minulý týždeň (19.1.2017) zverejnilo Americké ministerstvo pre poľnohospodárstvo (USDA) svoj januárový odhad svetovej ponuky a dopytu po agrokomoditách (WASDE report), v ktorom predstavilo finálne...


Viac...

Európske včelárstvo rastie

EK zverejnila správu o realizácii národných včelárskych programov, na ktoré je určených v rozpočte EÚ 33 mil. € ročne.
Analýza Európskej komisie ukazuje, že v rokoch 2013 až 2015 využili členské...


Viac...
banner

Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku opäť znížil, a dosahuje už len 37,2 percenta. Vyplýva to z najnovších výsledkov reprezentatívneho prieskumu agentúry GfK, ktorý realizovala už siedmy krát pre Potravinársku komoru Slovenska (PKS).
Hoci slovenskí potravinári vedia vyrobiť dostatok kvalitných potravín a aj za prísnejších podmienok, ako určuje európska legislatív, Slovensko sa napriek tomu radí ku krajinám s najväčším podielom zahraničných potravín na pultoch predajní. Najnovší prieskum agentúry GfK Slovensko realizovaný od 8.marca do 5. apríla 2017 na vzorke 360 predajní po celom Slovensku ukázal, že na Slovensku je väčšina ponúkaných potravín dovezených zo zahraničia. Výnimkou je len mlieko, minerálka a alkoholické nápoje.
Agentúra GfK Slovensko uskutočnila prieskum pre PKS po prvýkrát v roku 2011 a zastúpenie domácich potravín na pultoch bolo vtedy 50 percentné. Odvtedy PKS prieskum vykonáva každoročne a podiel vystavenia slovenských potravín permanentne klesá. Podľa najnovšieho prieskumu ich podiel znovu medziročne klesol o 1,3 percentuálneho bodu (p.b.) z 38,5 percenta na 37,2 percenta. Od roku 2011 do roku 2017 tak počet vystavených slovenských potravín klesol o viac ako štvrtinu.
„Z prieskumu tiež vyplýva, že nadpolovičný podiel si zachovávajú len potraviny s nízkou pridanou hodnotou, ako je mlieko, či minerálne vody. Podiel domácich potravín s vyššou pridanou hodnotou stále klesá a sú nahrádzané dovozom zo zahraničia. To je zlá správa nielen pre občanov, ale aj pre budúcnosť slovenskej ekonomiky,“ upresnil Daniel Poturnay, prezident Potravinárskej komory Slovenska.

COOP Jednota a CBA najslovenskejšie

Najviac slovenských potravín je v reťazcoch COOP Jednota (56 percent) a CBA (48 percent), najmenej v reťazci Lidl (14 percent). Zastúpenie slovenských potravín na pultoch má však všeobecne klesajúci trend aj u lídrov COOP Jednota a CBA. Najmenej zastúpené domáce potraviny sú v rámci kategórií oleje, cukrovinky nečokoládové, konzervované produkty a cukrovinky čokoládové. Najvyšší podiel je pri mlieku, minerálkach, víne, pive, liehovinách a destilátoch.
Potravinársky priemysel na Slovensku kontinuálne upadá, pričom niektoré odvetvia už takmer zanikli. Počet zamestnancov v tomto odvetví klesá a naopak neustále rastie záporné saldo zahraničného obchodu. Kým v iných krajinách sú domáce potraviny dôležitou celospoločenskou témou a potravinári sa môžu opierať o podporu štátu, na Slovensku sa potravinárom dlhodobo nevenuje takmer nijaká pozornosť. Chýbajú systémové riešenia, podpora je čiastková, prípadne vo verbálnej rovine. Nezáujem štátu, rastúce daňové a administratívne zaťaženie a obchodná politika obchodných reťazcov – to sú hlavné príčiny postupnej likvidácie potravinárskeho sektora na Slovensku.
„Kontinuálny pokles slovenských výrobkov na pultoch je zákonitým vyústením vývoja podfinancovaného slovenského potravinárstva. Malé potravinárske podniky nedokážu svojou produkciou pokryť požiadavky obchodných reťazcov a väčšie podniky z výrobného programu vypúšťajú neefektívnu výrobu. Zo zahraničia sa tak na naše pulty dostávajú inovatívne produkty, ktoré chýbajú v portfóliu domácim výrobcom,“ komentoval vývoj Pavol Uhrín, predseda Dozornej rady PKS.

Suroviny prúdia do zahraničia

V roku 2016 dosiahlo záporné saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami hodnotu mínus1,3 mld. eur. Každým rokom sa zvyšuje množstvo exportovaných poľnohospodárskych surovín a každým rokom sa zvyšuje množstvo dovezených potravín, čo potvrdzuje prehlbujúci sa úpadok spracovateľského potravinárskeho priemyslu. Ak rezort pôdohospodárstva vynakladá prostriedky predovšetkým na podporu prvovýroby, z veľkej časti sa to míňajú svojmu účinku, keďže finančne poddimenzovaný spracovateľský priemysel nedokáže dať zodpovedajúcu pridanú hodnotu surovinám od prvovýrobcov, ktoré tak končia v exporte bez adekvátneho prínosu pre slovenskú ekonomiku.
Potravinári musia tiež čeliť rastúcim nákladom vyplývajúce z narastajúcich regulácií, čoho kritickým príkladom je nový zákon o odpadoch z dielne MŽP SR. Len tento jeden zákon skokovito zvýšil náklady výrobcov na recykláciu odpadov z obalov z doterajších 5 mil. eur na približne 40 mil. eur ročne, a to bez adekvátnej kompenzácie.
„Konštatujeme, že hlavným dôvodom poklesu podielu slovenských potravín na pulte je klesajúca konkurencieschopnosť slovenských potravinárov. Potrebujeme investovať do inovácií, moderných obalov a do nových technológií. Bez podpory štátu, zlepšenia podnikateľského prostredia a zníženia administratívneho a daňovo-odvodového zaťaženia to však nepôjde,“ uzavrel prezident PKS.

Podiel domácich potravín na predajných pultoch vybraných obchodných reťazcov:
COOP Jednota 56 %
CBA 48 %
Billa 40 %
Metro 40 %
TESCO 40 %
Kaufland 37 %
Lidl 14 %

Podiel slovenských výrobkov na regáloch predajní SR podľa kategórií:
                                  Rok 2017               Zmena oproti roku 2016
Mlieko                          64,0 %                  + 8 p. b.
Vody a minerálne vody   53,0 %                  - 2 p. b.
Víno                             51,0 %                  - 1 p. b.
Pivo                             50,9 %                     0
Liehoviny a destiláty       49,8 %                   - 1 p. b.
Mäsové výrobky             25,9 %                   - 1 p. b.
Mliečne výrobky – ostatné  45,7 %                 -1 p. b.
Mliečne výrobky – prírodné syry  39,9 %          0
Cestoviny                       39,0 %                   - 5 p. b.
Spracované produkty       31,9 %                     0
Trvanlivé pečivo              25,9 %                   - 1 p. b.
Nealkoholické nápoje       24,0 %                   - 3 p. b.
Cukrovinky čokoládové     18,0 %                   - 3 p. b.
Cukrovinky nečokoládové  8,9 %                    - 3 p. b.
Oleje                               8,0 %                    - 4 p. b.
Konzervované produkty     13,8 %                   - 1 p. b.

 

V Trnave preberali ocenenia najlepší poľnohospodárski manažéri

Jana Janků

Absolútnym víťazom 22. ročníka TOP AGRO Slovensko je spoločnosť Agrospol s.r.o. Michalovce. 

Prestížne podujatie TOP AGRO Slovensko, odovzdávanie ocenení najlepším poľnohospodárskym manažérom sa uskutočnilo už 22. krát. Opäť bolo spojené aj s oceňovaním víťazov súťaže Najkrajší chotár.  

Miestom tohtoročného stretnutia poľnohospodárskej manažérskej špičky boli spoločenské priestory Hotela Holiday Inn v Trnave. Na podujatí sa zúčastnilo zhruba 200 pozvaných hostí. O kultúrny zážitok sa postarala speváčka Adriena Bartošová. 

Organizátorom tohto prestížneho podujatia bol už tradične Klub poľnohospodárskych novinárov v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK). Stovku najlepších firiem agrorezortu v súťaži TOP AGRO vyhodnocuje pravidelne Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave na základe tzv. ekonomickej bonity....


Viac...

Revízia kritérií ekonomickej súťaže TOP AGRO

Juraj Huba

V posledný májový deň sa konalo rokovanie zástupcov NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Klubu poľnohospodárskych novinárov pri SSN a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia ku kritériám hodnotenia súťaže Top Agro 2016/2017.

„Top Agro predstavuje každý rok skupinu sto najlepších poľnohospodárskych podnikov, ktoré vedú špičkoví manažéri. Navonok tvoria veľmi pestrú skupinu ľudí, ktorú zjednocuje veľká dávka invencie, rozhodné a energické plnenie úloh a povinností, húževnatosť i trpezlivosť pri zdolávaní toho, čo prináša rýchlo sa meniaci trh a počasie ako večne premenlivý prvok hospodárenia na pôde. Vďaka tomu si tí najlepší vedia poradiť aj v ťažkých situáciách,"hovorí Jozef Sedlák, predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov.

Aby kritéria 22. ročníka súťaže Top Agro boli čo najobjektívnejšie a najlepšie odrážali dnešnú ekonomickú realitu, jednotliví organizátori hľadali možnosti ich úpravy. Po vzájomných konzultáciách bolo navrhnuté, že pri...


Viac...

Ovocinári a zeleninári by si mali polepšiť

Jana Janků

 Európske organizácie združujúce výrobcov ovocia a zeleniny by mali mať prospech z jednoduchších pravidiel, zníženia administratívnej záťaže a väčšej finančnej podpory v čase krízy vďaka novej legislatíve EÚ. Tá nadobudla účinnosť 1. júna 2017 Aktualizované a zjednodušené nariadenia o európskom sektore ovocia a zeleniny bude ďalej posilňovať úlohu výrobných a odbytových združení s tým, že sa stanú atraktívnejšími aj pre nečlenov. Súčasne sa má zlepšiť schéma fungovania existujúceho riadenia trhu.

Pred nepredvídateľným vývojom trhu

V krajinách EÚ každoročne dopestuje ovocie a zeleninu 3,4 milióna podnikov za približne o 47 mld. eur. Tejto produkcii sa venuje zhruba štvrtina poľnohospodárskych firiem podnikov v Únii. Podľa najnovších údajov sú združené v zhruba 1 500 výrobno-odbytových združeniach, ktoré pokrývajú 50 % celkovej produkcie.

Od zavedenia ruského embarga na dovoz poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov z EÚ v auguste 2014 pomohla Únia pestovateľom ovocia a zeleniny...


Viac...

Stupavské zelé s chránenou značkou

Jana Janků

Európska komisia pridala na zoznam výrobkov s chráneným pôvodom (Register of protected designations of origin – PDO) ďalší typický slovenský produkt. Stala sa ňou kyslá kapusta zo Záhoria, teda stupavské zelé. V zdôvodnení sa uvádza, že ide o  potravinu, ktorá je súčasťou jedál miestnych obyvateľov už niekoľko storočí. Nakrájaná kapusta je vrstvená, nasolená a prešľapaná v kadiach z dreva alebo iného materiálu vhodného na styk s potravinami. Kvasenie prebieha v prírodnom vonkajšom prostredí pri teplotách do 25 °C. Tradičná výrobná metóda bez pridania konzervačných látok sa dodnes zachovala. Stupavské zelé sa tak zaradilo medzi európskych 1 390 výrobkov s chráneným označením. 


Viac...

Odišiel Ján Domin, vinár vizionár

Jozef Sedlák

Vinári a poľnohospodári smútia. V pondelok 25. apríla odišiel vo veku 72 rokov do nebeských vinohradov Ján Domin, veľká postava slovenského poľnohospodárstva i jeho kráľovskej disciplíny – vinohradníctva a vinárstva. Bol predstaviteľom povojnovej generácie, ktorá sa dychtivo učila a potom projektovala, stavala a zveľaďovala moderné slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Domin vždy predstavoval kontinuitu medzi tým najlepším, čo zanechala generácia jeho rodičov, a súčasnosťou, ktorú vytváral on a jeho rovesníci. Pre Domina bol typický poctivý, až nekompromisne čestný vzťah k pôde, viniču a bobuli hrozna a zároveň bol veľkým inovátorom, zavádzal nové technológie, ale vždy dbal o to, aby víno neznásilňovali a ponechávali mu voľnosť na vyjadrenie všetkých esencií matky prírody.
Sám elegán delónovskeho strihu uviedol na trh zvodnú štíhlu fľašu s vynikajúcim obsahom, ktorá ohúrila nielen domáce vinárske publikum, ale podmanila si aj milovníkov vína v zahraničí.
Domin sa v časoch...


Viac...

Na dne sebestačnosti. Zmena je nevyhnutná

Jozef Sedlák

Zatiaľ sú ojedinelé pokusy pestovať celoročne a vo väčšom meradle slovenské paradajky a dodávať ich do obchodných reťazcov.  

Práve skončené veľkonočné sviatky upozornili, aká je skutočná miera sebestačnosti vo výrobe potravín na Slovensku. Klesla na kritickú hodnotu. V obchodoch bolo a je potravín nadostač, ale nepochádzajú zo slovenských polí, lúk a maštalí. Väčšina z typických jedál, ktoré si Slováci kupovali na veľkonočný stôl, pochádzala z dovozu.

Krátko po druhej svetovej vojne sa Slovensko považovalo za typickú agrárnu krajinu. Takmer polovica obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve, išlo o dva a pol milióna ľudí. Za zhruba jeden ľudský život sa situácia radikálne zmenila.

V poľnohospodárskej prvovýrobe pracuje dnes okolo 50 tisíc ľudí. Pred tridsiatimi rokmi to bolo šesť až sedem razy toľko, no nie všetci vtedy pracovali priamo v poľnohospodárstve, vtedajšie družstvá mali rozvinutú tzv. pridruženú výrobu zameranú na nepoľnohospodárske činnosti a služby. Vari všade mali...


Viac...

Spotrebiteľ pozná svojho roľníka

Juraj Huba

Prvá ovčiarska akcia v tomto roku privítala stovky milovníkov dobrého jedla a desiatky detí. Stánky považských chovateľov ponúkali ovčie syry, alebo jahňacinu a najmenší nevedeli spustiť oči z pasúcich sa oviec, jahniatok a kozičiek.

Tie sa v sobotu (8.4.2017) na námestí v Považskej Bystrici objavili už po ôsmy raz. K radosti najmenších ich priviezli družstevníci z Mestečka. Aby zážitok detí pretrval, každé si mohlo zvieratká namaľovať. Pripravené boli detské stoly, stoličky a množstvo pasteliek.

Zväčša až po nadšených detských pohľadoch, pokusoch zvieratká pohladkať a ich namaľovaní sa rodičia dostali k špecialitám od deviatich chovateľov oviec a spracovateľov mlieka z regiónu Dubnice nad Váhom, Ilavy, Púchova a Považskej Bystrice.

"Impulzom na založenie podujatia Zo salaša do mesta bola obava mojich kamarátov. Tŕpli, že keď si kúpia celé jahniatko, či nezostane konzumácia mäsa v rodine iba na nich. Nevedeli, ako na chuť mäsa zareaguje manželka, alebo deti. Vytvorili sme preto...


Viac...

Súťaž o Najkrajší chotár 2017 v spolupráci s Agroinštitútom

Soňa Ludvighová

 

 

 

 

V tomto roku vstupuje súťaž o Najkrajší chotár – mladšia sestra súťaže Top Agro – do 17 ročníka. Opäť bude odborná komisia hľadať TOP chotár v dvoch kategóriách – malé farmy (do 500 ha) a veľké farmy (od 500 ha). Bude porovnávať, ako sa poľnohospodári starajú o krajinu, ako narábajú s pôdou, ktorú užívajú, a ako si udržiavajú životné prostredie, v ktorom hospodária. Veď podľa toho, ako vyzerajú polia zväčša usudzujú ľudia o vzťahu poľnohospodárov k podnikaniu na pôde. Podľa toho ako vyzerajú maštale a hospodárske dvory, či majú zvieratá pohodu a polia dostali to, o čo žiadali, možno posudiť, či ide o dobrého gazdu. Odpovede na tieto a ďalšie otázky bude hľadať odborná komisia súťaže o Najkrajší chotár 2017 pod gestorstvom Klubu poľnohospodárskych novinárov v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (v odbornej komisii je zástupca nitrianskeho Agroinštitútu) aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

 

Cieľom súťaže je upevniť...


Viac...

Bratislavská deklarácia agrárnikov: Nechceme dvojrýchlostnú úniu

Soňa Ludvighová

Aká bude poľnohospodárska politika EÚ v ďalších rokoch? Odpoveďami na túto otázku, najmä z pohľadu krajín strednej a východnej Európy sa zaoberali v Bratislave zástupcovia agrárnych komôr Vyšehradskej štvorky, Litvy, Estónska a Chorvátska. Ani jedna z týchto siedmich krajín si totiž neželá dvojrýchlostnú Európu. Ako však presvedčiť najstaršie krajiny únie, že ich poľnohospodárstvo má tiež právo na existenciu za rovnakých podmienok? „Pri vstupe do únie sme sa dopustili veľa chýb. Neboli sme dostatočne aktívni, nechali sme sa učičíkať a preto sme tam, kde sme. Preto sme dopadli tak, ako sme dopadli. Nedokázali sme pre svojich roľníkov vybojovať lepšie podmienky,“ konštatoval otvorene prezident litovskej agrárnej komory Sigitis Dimaitis. S jeho konštatovaním vlastne súhlasili všetci zástupcovia agrárnych komôr, ktorí sa v Bratislave dohodli, že iba férová poľnohospodárska politika umožní všetkým napredovať. Dôležitosť tejto témy podčiarkuje najmä fakt, že poľnohospodári a potravinári...


Viac...

Poľnohospodári očakávajú ďalší pokles produkcie

Jana Janků

Viac ako polovica predstaviteľov poľnohospodárskych podnikov očakáva v roku 2017 mierny pokles produkcie, a to o jedno percento. V spoločnostiach zameraných na rastlinnú produkciu by to malo byť o čosi viac ako v tých, ktoré sa venujú živočíšnej. Prezrádza to štúdia analytickej firmy CEEC Research spracovaná v spolupráci so spoločnosťou O.M.C. Invest.
Takúto analýzu zostavujú pre rezort poľnohospodárstva v pravidelných intervaloch každý štvrťrok. Tá posledná sa uskutočnila na základe 102 interview s kľúčovými predstaviteľmi vybraných poľnohospodárskych firiem. Ide o aktuálne rozhovory, ktoré prebehli v januári a februári 2017.
Napriek negatívnemu hodnoteniu vývoja slovenského poľnohospodárstva dôjde podľa nich v roku 2017 k nárastu tržieb o 1,1 percenta. Rast predikuje 63 percent z nich. Vyšší nárast tržieb očakávajú spoločnosti zamerane na živočíšnu výrobu (1,7 percenta).
Názory oslovených
„Myslím si, že produkcia stúpať nebude,“ uvádza predseda družstva Agrospol Rastislav Slocík....


Viac...
KPN
agropodnik
Ovozela
europska-komisia
Heineken
Chateau
Steiger
Hubert
mrvastanko
Plantex
chateau