Aktuality

Inovatívne osivá sú prevenciou proti hladu

Očakáva sa, že do roku 2050 pribudnú na našej planéte ďalšie dve miliardy ľudí. Pridajú sa tak k aktuálnym siedmim miliardám, ktoré už teraz požadujú zdravšie, kvalitnejšie a chutnejšie ovocie,...


Viac...

Odišiel Milan Maloch

Sú ľudia, ktorí sa dostanú do našej pamäte, pretože nielen žili spolu s nami, ale sa nám aj prihovárali a či sme chceli alebo nechceli, ovplyvňovali náš život. Novinár Milan Maloch (83), ktorý...


Viac...

Potravinárstvo na chvoste záujmu

Štátny rozpočet na rok 2018 nevytvára adekvátne finančné predpoklady pre stabilizáciu domáceho potravinárskeho priemyslu. Potravinárska komora Slovenska (PKS) vyjadrila sklamanie nad návrhom...


Viac...

Slovenské potraviny v ofsajde

Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku opäť znížil, a dosahuje už len 37,2 percenta. Vyplýva to z najnovších výsledkov...


Viac...

Roľníci môžu predkladať žiadosti o priame platby

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) spúšťa predkladanie jednotných žiadostí o priame podpory na rok 2017. Žiadatelia ich môžu predkladať od 10. apríla do 15. mája tohto roku.
"Počet jednotných...


Viac...
banner

Aká bude poľnohospodárska politika EÚ v ďalších rokoch? Odpoveďami na túto otázku, najmä z pohľadu krajín strednej a východnej Európy sa zaoberali v Bratislave zástupcovia agrárnych komôr Vyšehradskej štvorky, Litvy, Estónska a Chorvátska. Ani jedna z týchto siedmich krajín si totiž neželá dvojrýchlostnú Európu. Ako však presvedčiť najstaršie krajiny únie, že ich poľnohospodárstvo má tiež právo na existenciu za rovnakých podmienok? „Pri vstupe do únie sme sa dopustili veľa chýb. Neboli sme dostatočne aktívni, nechali sme sa učičíkať a preto sme tam, kde sme. Preto sme dopadli tak, ako sme dopadli. Nedokázali sme pre svojich roľníkov vybojovať lepšie podmienky,“ konštatoval otvorene prezident litovskej agrárnej komory Sigitis Dimaitis. S jeho konštatovaním vlastne súhlasili všetci zástupcovia agrárnych komôr, ktorí sa v Bratislave dohodli, že iba férová poľnohospodárska politika umožní všetkým napredovať. Dôležitosť tejto témy podčiarkuje najmä fakt, že poľnohospodári a potravinári členských krajín Európskej únie môžu v tomto období stále posielať pripomienky a návrhy v rámci verejnej konzultácie k novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) na roky 2021-2028. A aj vďaka ich hlasu, teda hlasu priamo z praxe, by sa mohla v budúcnosti reformovať nová podoba SPP.
Predstava agrárnych komôr o novej podobe Spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zapracovala do BRATISLAVSKEJ DEKLARÁCIE. Vychádzala z doterajších skúsenosti všetkých krajín: Spoločná poľnohospodárska politika uvaľuje na poľnohospodárov dodatočné náklady a nadmernú administratívnu záťaž. Legislatívne predpisy sú čoraz komplikovanejšie a menej zrozumiteľné. SPP nepriniesla nový systém prerozdeľovania zdrojov a namiesto toho toleruje systém založený na historických referenčných údajoch. Potrebujeme silnejšiu, spravodlivejšiu a jednoduchšiu SPP, založenú na týchto princípoch:
-    férové a rovnaké konkurenčné podmienky pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch EÚ,
-    zachovanie silného rozpočtu SPP na adaptáciu ku klimatickým zmenám,
-    zjednodušenie SPP,
-    férového fungovanie potravinárskeho reťazca,
-    manažment rizík/zabezpečenie stability príjmu poľnohospodára,
-    zachovanie poľnohospodárskej výroby vo vidieckych oblastiach EÚ.
Predstavitelia agrárnych samospráv diskutovali aj o problémoch znevýhodnených oblastí, pričom predseda SPPK Milan Semančík vysvetlil, z čoho pramenia problémy pri financovaní oblastí, ktoré zasahujú až do dvoch tretín územia Slovenska a konštatoval: „Problémy sa začali presunom peňazí z druhého do prvého piliera. Išlo o 345 mil. eur. Pôvodný prísľub nebol dodržaný, aby sa presun nedotkol neprojektových podpôr. Utrpeli najmä ANC oblasti, pričom prišli o finančný objem 185 mil. eur. Naša základná požiadavka v rámci domácej legislatívy smeruje k tomu, aby sme zvýšili kofinancovanie Programu rozvoja vidieka a dostali ďalšie percentá. Pre nás je toto veľmi vážna úloha. Bez peňazí to nepôjde.“
Veľmi kriticky sa k téme dovozov rizikových potravín najmä v kontexte kauzy brazílskeho mäsa vyjadril novozvolený prezident Agrárnej komory Českej republiky Zdeněk Jandejsek. Importy aj rizikových a anonymných výrobkov v konečnom dôsledku likvidujú agropotravinárstvo krajín EÚ. Dovážajú sa za ceny, ktorým domáci agropotravinári svojimi výrobnými nákladmi ani zďaleka nedokážu konkurovať. O to naliehavejšie vyznieva fakt, že na jednotný európsky trh sa dovážajú aj tie produkty, ktoré si vedia všetky krajiny V4 vyrobiť samé. A vývoj v posledných dňoch opätovne potvrdzuje, že do Európy smerujú aj nebezpečné potraviny vážne ohrozujúce zdravie spotrebiteľov. „Jednotný voľný európsky trh nám pripomína predvojnovú kolóniu. Treba premýšľať o tom, ako ďalej. Mali by sme sa vrátiť k tomu, aby sme si v krajinách V4 zabezpečovali potraviny z 90 percent sami, v našich podmienkach. To, že to vieme, sme už raz dokázali“, dodal Z. Jandejsek.

Text pod foto:
Zľava: Robert Nowak – Poľská agrárna komora, tlmočníčka, Gabriel Csicsai – štátny tajomník MPRV, Milan Semančík – predseda SPPK, Zdeněk Jandejsek – prezident Českej agrárnej komory a Tamás Éder – viceprezident maďarskej agrárnej komory.

Text a  foto Soňa Ludvighová

KPN
europska-komisia
agromagazin
Heineken
Hubert
mrvastanko