Aktuality

Potravinárstvo na chvoste záujmu

Štátny rozpočet na rok 2018 nevytvára adekvátne finančné predpoklady pre stabilizáciu domáceho potravinárskeho priemyslu. Potravinárska komora Slovenska (PKS) vyjadrila sklamanie nad návrhom...


Viac...

Slovenské potraviny v ofsajde

Slovensko už dávnejšie nie je potravinovo sebestačné. Podiel domácich potravín na pultoch sa aj v tomto roku opäť znížil, a dosahuje už len 37,2 percenta. Vyplýva to z najnovších výsledkov...


Viac...

Roľníci môžu predkladať žiadosti o priame platby

Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) spúšťa predkladanie jednotných žiadostí o priame podpory na rok 2017. Žiadatelia ich môžu predkladať od 10. apríla do 15. mája tohto roku.
"Počet jednotných...


Viac...

Ostro sledované agrosprávy

Minulý týždeň (19.1.2017) zverejnilo Americké ministerstvo pre poľnohospodárstvo (USDA) svoj januárový odhad svetovej ponuky a dopytu po agrokomoditách (WASDE report), v ktorom predstavilo finálne...


Viac...

Európske včelárstvo rastie

EK zverejnila správu o realizácii národných včelárskych programov, na ktoré je určených v rozpočte EÚ 33 mil. € ročne.
Analýza Európskej komisie ukazuje, že v rokoch 2013 až 2015 využili členské...


Viac...
banner

Zatiaľ sú ojedinelé pokusy pestovať celoročne a vo väčšom meradle slovenské paradajky a dodávať ich do obchodných reťazcov.  

Práve skončené veľkonočné sviatky upozornili, aká je skutočná miera sebestačnosti vo výrobe potravín na Slovensku. Klesla na kritickú hodnotu. V obchodoch bolo a je potravín nadostač, ale nepochádzajú zo slovenských polí, lúk a maštalí. Väčšina z typických jedál, ktoré si Slováci kupovali na veľkonočný stôl, pochádzala z dovozu.

Krátko po druhej svetovej vojne sa Slovensko považovalo za typickú agrárnu krajinu. Takmer polovica obyvateľstva pracovala v poľnohospodárstve, išlo o dva a pol milióna ľudí. Za zhruba jeden ľudský život sa situácia radikálne zmenila.

V poľnohospodárskej prvovýrobe pracuje dnes okolo 50 tisíc ľudí. Pred tridsiatimi rokmi to bolo šesť až sedem razy toľko, no nie všetci vtedy pracovali priamo v poľnohospodárstve, vtedajšie družstvá mali rozvinutú tzv. pridruženú výrobu zameranú na nepoľnohospodárske činnosti a služby. Vari všade mali stavebné čaty, ktoré umožňovali vo vlastnej réžii realizovať mnohé investičné programy. Rozvinuté boli priemyselné výroby zamerané na produkciu poľnohospodárskych strojov, niektoré svojimi parametrami predstihovali výrobky zavedených podnikov. Ďalšie družstvá kooperovali s obuvníckymi či textilnými podnikmi. A mnohé JRD prenikali do finalizácie potravinárskych výrobkov.

Slovenské poľnohospodárstvo bolo v predvečer veľkých politických zmien najlepšie fungujúcou časťou ekonomiky. Napriek tomu transformácia poľnohospodárstva a potravinárstva dopadla katastrofálne. Stalo sa to v dôsledku vonkajších aj vnútorných vplyvov. Pre staré členské krajiny predstavovalo česko-slovenské poľnohospodárstvo konkurenciu. Keď predstavitelia farmárskych organizácií zo starých členských krajín EÚ navštívili začiatkom 90-tych rokov družstvá, zostali prekvapení, že stoja zoči voči dobre zorganizovaným podnikom s kvalitnou personálnou výbavou. Technologicky síce podniky zaostávali, ale vzhľadom na vysokú úroveň koncentrácie obrábanej pôdy a špecializáciu výrob mali podniky našliapnuté na ďalší rozvoj.

Nič také sa však nestalo. Naopak, prišiel úpadok. Poľnohospodárstvo na jednej strane stratilo obvyklý dotačný štandard porovnateľný s podporami, ktoré dostávali farmári v starých členských krajinách. Po podpise asociačných dohôd sa Česko-Slovensko zaviazalo, že otvorí svoje trhy západným potravinám. Naša produkcia však zostala doma, pretože „nevyhovovala" EÚ štandardom. Postupom času vysvitlo, že nie čs. poľnohospodári, ale holandskí, nemeckí či dánski boli mnohonásobne vyšší preborníci v spotrebe priemyselných hnojív a pesticídov.

Kvalitu domácich potravín spochybnil hneď v prvom novoročnom prejave prezident Václav Havel, keď spoločnosti oznámil, že červená vrchnosť jedla vyberané potraviny a národ iné, ktoré mu otravovali zdravie. Pátranie po výberových farmách produkujúcich potraviny pre stranícku nomenklatúru však žiaden výsledok neprinieslo. Ibaže viera v domáce potraviny bola otrasená a prestíž poľnohospodárov, ktorým sa potom roky permanentne vyhadzovali na oči dotácie, u vlastných spotrebiteľov utrpela. Na rakúsko-slovenských hraniciach sa rozdávali letáky, ktoré nabádali Rakúšanov, aby si nekupovali potraviny u susedov. V takejto spoločenskej atmosfére sa rodil súčasný úpadok.

Pred transformáciou bolo na Slovensku vyše 660 družstiev, krátko po nej ich už bolo o celú jednu tretinu viac a drobenie pokračovalo. Družstvá sa museli podeliť o úvery, následne novým subjektom banky preúročili pôvodné úvery. Zároveň sa začali rozpadať tradičné obchodné vzťahy so spracovateľskými podnikmi. Družstvá prestali načas dostávať platby za dodané mlieko, mäso, obilie a ďalšie produkty, pretože spracovateľom začali zadržiavať platby obchody. V priebehu necelého desaťročia zaťažila prvovýrobu obrovská druhotná platobná neschopnosť.

Po nástupe Dzurindovej vlády sa začalo rokovať o podmienkach vstupu Slovenska do EÚ. Brusel spochybnil základné parametre slovenského poľnohospodárstva a naši vyjednávači sa nechali zahnať do kúta. Výsledkom bola nižšia miera dotácií, ako mali farmári zo starých členských krajín. Sľub o postupnom vyrovnaní Brusel zakaždým oddialil – nenaplnil ho ani po roku 2013 a nebude zrejme splnený ani po roku 2020.

Privatizácia potravinárstva viedla k neuveriteľnému utlmeniu spracovateľských kapacít. S odstupom času možno hovoriť o tragickom konci – aj najlepšie fungujúce domáce podniky – napríklad Topvar či Palma skončili po predajoch novým vlastníkom napokon v ofsajde. Noví majitelia výrobu zastavili či prudko obmedzili a ponechali si len obchodné značky. Niektoré mliekarne, povedzme Mliekospol, zahraniční investori rovno do roka dvoch zatvorili.

V podnikoch prvovýroby sa medzitým viedol zápas o mocenské ovládnutie družstiev. Na jeho konci boli nová majitelia buď z radov manažmentu, ale čoraz viac sú to investičné skupiny, ktoré poľnohospodárstvo zaujalo ako zdroj európskych dotácií. Vývoj dospel k tomu, že sa zjednodušovala špecializácia, podniky sa odstrihávali od stratovej živočíšnej výroby a minimalizovali počet pracovníkov.

Toto boli rámce, v ktorých poľnohospodárstvo dospelo do dnešného stavu. Medzitým vzniklo veľa scenárov, ako sa dostať z krízy. Nič z nich sa v podstate nezrealizovalo, pretože ministri sa menili ako na bežiacom páse. Napriek pravidelne deklarovanému záujmu o sebestačnosť výsledok je žalostný.

Objavujú sa nové a nové nápady, ako výrobu potravín oživiť. Zdá sa, že sa pritom neveľmi prihliada na demografické zmeny, ktorými prešla slovenská spoločnosť. Agroodvetvie rýchlo starne. Do života na vidieku vstúpilo nové pokolenie s inými predstavami o tom, čo je dôležité pre osobný aj spoločenský rozvoj. Záujem o prácu a štúdium poľnohospodárstva upadol na maximálnu možnú mieru. Ocitnúc sa na dne prichádza spoločnosť na to, čo poľnohospodárstvo a potravinárstvo potrebuje – oči ľuďom otvorili škandály s potravinami i to, ako sa k horšiemu mení celá krajina. Je čoraz viac zaprataná živelne vznikajúcimi priemyselnými a obchodnými parkami, satelitnými mestečkami. Napospol sa koncentrujú na najkvalitnejšej pôde. Keby naši predkovia uvideli súčasnú podobu vidieka, to, ako narábame s ich dedičstvom, museli by sa v hrobe obrátiť.

Obrátiť by sme sa však mali my a triezvo zhodnotiť, čo sa vlastne stalo v našej krajine. Potrebujeme novú spoločenskú dohodu o obnove poľnohospodárstva. Takú, ktorá nás vráti na zem a privedie k poctivej práci. Zatiaľ si nanajvýš uvedomujeme, že ďalej sa už v doterajšom kurze pokračovať nedá.

V Trnave preberali ocenenia najlepší poľnohospodárski manažéri

Jana Janků

Absolútnym víťazom 22. ročníka TOP AGRO Slovensko je spoločnosť Agrospol s.r.o. Michalovce. 

Prestížne podujatie TOP AGRO Slovensko, odovzdávanie ocenení najlepším poľnohospodárskym manažérom sa uskutočnilo už 22. krát. Opäť bolo spojené aj s oceňovaním víťazov súťaže Najkrajší chotár.  

Miestom tohtoročného stretnutia poľnohospodárskej manažérskej špičky boli spoločenské priestory Hotela Holiday Inn v Trnave. Na podujatí sa zúčastnilo zhruba 200 pozvaných hostí. O kultúrny zážitok sa postarala speváčka Adriena Bartošová. 

Organizátorom tohto prestížneho podujatia bol už tradične Klub poľnohospodárskych novinárov v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou (SPPK). Stovku najlepších firiem agrorezortu v súťaži TOP AGRO vyhodnocuje pravidelne Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum – Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva v Bratislave na základe tzv. ekonomickej bonity....


Viac...

Revízia kritérií ekonomickej súťaže TOP AGRO

Juraj Huba

V posledný májový deň sa konalo rokovanie zástupcov NPPC – Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Klubu poľnohospodárskych novinárov pri SSN a UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia ku kritériám hodnotenia súťaže Top Agro 2016/2017.

„Top Agro predstavuje každý rok skupinu sto najlepších poľnohospodárskych podnikov, ktoré vedú špičkoví manažéri. Navonok tvoria veľmi pestrú skupinu ľudí, ktorú zjednocuje veľká dávka invencie, rozhodné a energické plnenie úloh a povinností, húževnatosť i trpezlivosť pri zdolávaní toho, čo prináša rýchlo sa meniaci trh a počasie ako večne premenlivý prvok hospodárenia na pôde. Vďaka tomu si tí najlepší vedia poradiť aj v ťažkých situáciách,"hovorí Jozef Sedlák, predseda Klubu poľnohospodárskych novinárov.

Aby kritéria 22. ročníka súťaže Top Agro boli čo najobjektívnejšie a najlepšie odrážali dnešnú ekonomickú realitu, jednotliví organizátori hľadali možnosti ich úpravy. Po vzájomných konzultáciách bolo navrhnuté, že pri...


Viac...

Ovocinári a zeleninári by si mali polepšiť

Jana Janků

 Európske organizácie združujúce výrobcov ovocia a zeleniny by mali mať prospech z jednoduchších pravidiel, zníženia administratívnej záťaže a väčšej finančnej podpory v čase krízy vďaka novej legislatíve EÚ. Tá nadobudla účinnosť 1. júna 2017 Aktualizované a zjednodušené nariadenia o európskom sektore ovocia a zeleniny bude ďalej posilňovať úlohu výrobných a odbytových združení s tým, že sa stanú atraktívnejšími aj pre nečlenov. Súčasne sa má zlepšiť schéma fungovania existujúceho riadenia trhu.

Pred nepredvídateľným vývojom trhu

V krajinách EÚ každoročne dopestuje ovocie a zeleninu 3,4 milióna podnikov za približne o 47 mld. eur. Tejto produkcii sa venuje zhruba štvrtina poľnohospodárskych firiem podnikov v Únii. Podľa najnovších údajov sú združené v zhruba 1 500 výrobno-odbytových združeniach, ktoré pokrývajú 50 % celkovej produkcie.

Od zavedenia ruského embarga na dovoz poľnohospodársko-potravinárskych výrobkov z EÚ v auguste 2014 pomohla Únia pestovateľom ovocia a zeleniny...


Viac...

Stupavské zelé s chránenou značkou

Jana Janků

Európska komisia pridala na zoznam výrobkov s chráneným pôvodom (Register of protected designations of origin – PDO) ďalší typický slovenský produkt. Stala sa ňou kyslá kapusta zo Záhoria, teda stupavské zelé. V zdôvodnení sa uvádza, že ide o  potravinu, ktorá je súčasťou jedál miestnych obyvateľov už niekoľko storočí. Nakrájaná kapusta je vrstvená, nasolená a prešľapaná v kadiach z dreva alebo iného materiálu vhodného na styk s potravinami. Kvasenie prebieha v prírodnom vonkajšom prostredí pri teplotách do 25 °C. Tradičná výrobná metóda bez pridania konzervačných látok sa dodnes zachovala. Stupavské zelé sa tak zaradilo medzi európskych 1 390 výrobkov s chráneným označením. 


Viac...

Odišiel Ján Domin, vinár vizionár

Jozef Sedlák

Vinári a poľnohospodári smútia. V pondelok 25. apríla odišiel vo veku 72 rokov do nebeských vinohradov Ján Domin, veľká postava slovenského poľnohospodárstva i jeho kráľovskej disciplíny – vinohradníctva a vinárstva. Bol predstaviteľom povojnovej generácie, ktorá sa dychtivo učila a potom projektovala, stavala a zveľaďovala moderné slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo.
Domin vždy predstavoval kontinuitu medzi tým najlepším, čo zanechala generácia jeho rodičov, a súčasnosťou, ktorú vytváral on a jeho rovesníci. Pre Domina bol typický poctivý, až nekompromisne čestný vzťah k pôde, viniču a bobuli hrozna a zároveň bol veľkým inovátorom, zavádzal nové technológie, ale vždy dbal o to, aby víno neznásilňovali a ponechávali mu voľnosť na vyjadrenie všetkých esencií matky prírody.
Sám elegán delónovskeho strihu uviedol na trh zvodnú štíhlu fľašu s vynikajúcim obsahom, ktorá ohúrila nielen domáce vinárske publikum, ale podmanila si aj milovníkov vína v zahraničí.
Domin sa v časoch...


Viac...

Spotrebiteľ pozná svojho roľníka

Juraj Huba

Prvá ovčiarska akcia v tomto roku privítala stovky milovníkov dobrého jedla a desiatky detí. Stánky považských chovateľov ponúkali ovčie syry, alebo jahňacinu a najmenší nevedeli spustiť oči z pasúcich sa oviec, jahniatok a kozičiek.

Tie sa v sobotu (8.4.2017) na námestí v Považskej Bystrici objavili už po ôsmy raz. K radosti najmenších ich priviezli družstevníci z Mestečka. Aby zážitok detí pretrval, každé si mohlo zvieratká namaľovať. Pripravené boli detské stoly, stoličky a množstvo pasteliek.

Zväčša až po nadšených detských pohľadoch, pokusoch zvieratká pohladkať a ich namaľovaní sa rodičia dostali k špecialitám od deviatich chovateľov oviec a spracovateľov mlieka z regiónu Dubnice nad Váhom, Ilavy, Púchova a Považskej Bystrice.

"Impulzom na založenie podujatia Zo salaša do mesta bola obava mojich kamarátov. Tŕpli, že keď si kúpia celé jahniatko, či nezostane konzumácia mäsa v rodine iba na nich. Nevedeli, ako na chuť mäsa zareaguje manželka, alebo deti. Vytvorili sme preto...


Viac...

Súťaž o Najkrajší chotár 2017 v spolupráci s Agroinštitútom

Soňa Ludvighová

 

 

 

 

V tomto roku vstupuje súťaž o Najkrajší chotár – mladšia sestra súťaže Top Agro – do 17 ročníka. Opäť bude odborná komisia hľadať TOP chotár v dvoch kategóriách – malé farmy (do 500 ha) a veľké farmy (od 500 ha). Bude porovnávať, ako sa poľnohospodári starajú o krajinu, ako narábajú s pôdou, ktorú užívajú, a ako si udržiavajú životné prostredie, v ktorom hospodária. Veď podľa toho, ako vyzerajú polia zväčša usudzujú ľudia o vzťahu poľnohospodárov k podnikaniu na pôde. Podľa toho ako vyzerajú maštale a hospodárske dvory, či majú zvieratá pohodu a polia dostali to, o čo žiadali, možno posudiť, či ide o dobrého gazdu. Odpovede na tieto a ďalšie otázky bude hľadať odborná komisia súťaže o Najkrajší chotár 2017 pod gestorstvom Klubu poľnohospodárskych novinárov v spolupráci s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (v odbornej komisii je zástupca nitrianskeho Agroinštitútu) aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

 

Cieľom súťaže je upevniť...


Viac...

Bratislavská deklarácia agrárnikov: Nechceme dvojrýchlostnú úniu

Soňa Ludvighová

Aká bude poľnohospodárska politika EÚ v ďalších rokoch? Odpoveďami na túto otázku, najmä z pohľadu krajín strednej a východnej Európy sa zaoberali v Bratislave zástupcovia agrárnych komôr Vyšehradskej štvorky, Litvy, Estónska a Chorvátska. Ani jedna z týchto siedmich krajín si totiž neželá dvojrýchlostnú Európu. Ako však presvedčiť najstaršie krajiny únie, že ich poľnohospodárstvo má tiež právo na existenciu za rovnakých podmienok? „Pri vstupe do únie sme sa dopustili veľa chýb. Neboli sme dostatočne aktívni, nechali sme sa učičíkať a preto sme tam, kde sme. Preto sme dopadli tak, ako sme dopadli. Nedokázali sme pre svojich roľníkov vybojovať lepšie podmienky,“ konštatoval otvorene prezident litovskej agrárnej komory Sigitis Dimaitis. S jeho konštatovaním vlastne súhlasili všetci zástupcovia agrárnych komôr, ktorí sa v Bratislave dohodli, že iba férová poľnohospodárska politika umožní všetkým napredovať. Dôležitosť tejto témy podčiarkuje najmä fakt, že poľnohospodári a potravinári...


Viac...

Poľnohospodári očakávajú ďalší pokles produkcie

Jana Janků

Viac ako polovica predstaviteľov poľnohospodárskych podnikov očakáva v roku 2017 mierny pokles produkcie, a to o jedno percento. V spoločnostiach zameraných na rastlinnú produkciu by to malo byť o čosi viac ako v tých, ktoré sa venujú živočíšnej. Prezrádza to štúdia analytickej firmy CEEC Research spracovaná v spolupráci so spoločnosťou O.M.C. Invest.
Takúto analýzu zostavujú pre rezort poľnohospodárstva v pravidelných intervaloch každý štvrťrok. Tá posledná sa uskutočnila na základe 102 interview s kľúčovými predstaviteľmi vybraných poľnohospodárskych firiem. Ide o aktuálne rozhovory, ktoré prebehli v januári a februári 2017.
Napriek negatívnemu hodnoteniu vývoja slovenského poľnohospodárstva dôjde podľa nich v roku 2017 k nárastu tržieb o 1,1 percenta. Rast predikuje 63 percent z nich. Vyšší nárast tržieb očakávajú spoločnosti zamerane na živočíšnu výrobu (1,7 percenta).
Názory oslovených
„Myslím si, že produkcia stúpať nebude,“ uvádza predseda družstva Agrospol Rastislav Slocík....


Viac...

Quo vadis ovocinárstvo?

Soňa Ludvighová

Ročná slovenská produkcia ovocia 50-tisíc ton zabezpečuje našu spotrebu iba na tretinu. Spotrebou 200 kilogramov ročne na osobu sme ďaleko za priemerom EÚ, pričom napríklad v Grécku je dvojnásobná ako na Slovensku. Uvedená produkcia sa dopestuje na 3,5 tisíc hektárovej výmere rodiacich sadov. Tá však výrazne klesla za dvadsať rokov: z pôvodných 16-tisíc hektárov na súčasných 6,5 tisíca. Pritom podľa predsedu Ovocinárskej únie Mariána Vargu (na obrázku v strede) patrí naša krajina v Európe k tým, kde sú najvhodnejšie pôdno-klimatické podmienky na pestovanie ovocia. „Najvhodnejšie sú v Tirolsku,“ informuje a ďalej vysvetľuje: „Slovensko je na treťom mieste. Tie podmienky môže rozoznať aj laik v dozretom ovocí. Má plnú chuť a arómu. Nie je silikónovej chuti, ako ovocie z dovozu zo vzdialenejších krajín.“
Po vlaňajšom mimoriadne neúspešnom roku pre ovocinárov, keď podstatná časť sadov vymrzla a úroda bola v celoslovenskom meradle mizivá, viacerí pestovatelia z ekonomických dôvodov...


Viac...
KPN
agropodnik
Ovozela
europska-komisia
Heineken
Chateau
Steiger
Hubert
mrvastanko
Plantex
chateau